Ékonomi

Lagwadloup sé on ékonomi modèn ki chanjé mizi-an-mizi dèstan lanné  90 té rivé. Toujou adan tradisyon-la, sèktè agrikòl, lolo é konstriksyonman rété an plas parapòt a on sèktè privé ka pòté mannèv é plis sèvis.

Laréjyon an chif :

  • Popilasyon-la : sé 0,6%  popilasyon nasyonal la swa 405 739 moun (o prèmyé janvyé 2013).
  • Pwodui andidan brit (PIB) : 19 810 éwo, swa 8 033 milyon.
  • Bokantaj komès : 2 747 milyon éwo pou machandiz ka rantré é 264,5 milyon pou machandiz ka sòti
  • Lafwans sé prèmyé koté ka achté é founi bannzil-la
  • Antoupriz : près 40 000 pou 47 000 moun ka travay (Lagrikilti pa adan, silon Insee 2010).
  • Sèktè : tèwsyè sé 85,2 %  pou prodiksyon a richès la(swa 12,7 % pou komès-la). 5,7 % pou konstriksyonman é travo piblik ka suiv,  lagrikilti é lapèch ka fè fèmé lawonn èvè 2,8%.

Lagrikilti, lélèvaj é lapèch

Agrikilti-la ka rété on sèktè fondal an gwadloup, menmsi i ka pézé mwens adan ékonomi-la. Ni 12% a popilasyon-la an mouvman ka travay anlè téritwa-la adan sèktè agrikòl é ka pòté 6% pwodui réjyonal brit.

Dé bwa potomitan a-y sé : kilti a kann é bannann.

Sa ka pèwmèt di  (chif a 2013) :

  • Kann bwayé : 48 022 tòn
  • Pwodiksyon a wonm : 73 938 èktolit alkòl san mélanj
  • Pwodiksyon a sik : 45 366 tòn
  • Pwodiksyon an komès a bannann : 71 512 tòn
  • Prèmyé pwodui ka sòti an kantité sé bannannn

Dòt pwodiksyon pou laji ganm-la konmansé sòti déwò : mèlon jòn, dòt fwitaj lokal, flè, atoupannan mawché anbafèy ni pou travay toujou.

Tousa ki élèvaj ka kouvè on toupiti pati parapòt a sa péyi-la bizwen an vyann.

Zannimo an Gwadloup (chif a 2013)

Bèf44 457
Pul, zozyo242 000
Kabrit132 240
Kochon15128
Lapen ka pitité3 000
Dòt bèf1 371
Chouval, Boukèt371

An Gwadloup tini omwens on milyé péchè pou 750 kannòt a lapèch (Chif a INSEE 2012)

Antoupriz

Sé antoupriz-la sé manman vant a dévlopman ékonomik a Lagwadloup. Yo ka rédé téritwa-la vin plis rich é wouvè zèl a popilasyon-la. Kèlkanswa grandè a-yo oben sèktè daktivité a-yo, yo la pou ba chal a tout bannzil an-nou gaz.

Sé antoupriz-la ka pòté bon déotwa travay, ka voyé dévlopman-la monté. Yo sé janmdifòs a sosyété an-nou. Laréjyon Gwadloup vlé ba-yo on pal, kifèwvwè yo mèt doubout on politik sèryé ka maché ansanm ansanm èvè-yo silon on chay dispozitif.

Sé on téritwa ki ni posibilité kon posibilité fèt pou tousa ki rèsous é chans. Lagwadloup sé on pakèt èspésifisité é ripaj ékonomik davwa sé on lilèt é i lwen kontinan éwopéyen la.

Laréjyon Gwadloup vlé ba dévlopman a bannzil-la favè, alòskifè, i ka ba sé antoupriz  janmdifòs a Lagwadloup la on bèl pal. I té ké vlé : rédé-yo pwan sé ripaj-la ki douvan yo la touléjou  pou rivé an bout jaden a Etyèn é akòsté la yo té ké vlé rivé la.

Kolèktivité Réjyonal la ka pousé sé antouprènè-la rantré adan on larèl a dévlopman bòsko. Anmenditan, i a koté-yo osi pou yo wouvè si lentèwnasyonal, é pati ay gangné dòt mawché déwò piplis adan Karayib-la.

Kolèktivité Réjyonal la vlé ba sé antoupriz-la on koudmen sèryé asi tout sòt kalité fòm. Pousa i ka apiyé-y si Chéma Réjyonal a Dévlopman Ékonomik (SRDE) a-y, i adòpté an 2006. Prèmyé aksyon i fè : ba-yo plis chans adan sé ripaj-la é fè ansòt yo diré.

Déotwa chif

  • 40 000 antoupriz anboché toupré 47 000 moun.
  • Sé mikwo-antoupriz-la byen doubout (26 000) é sé on tyè moun ka travay. Sèktè aktivité ki ésansyèl pou-yo, sé komès, konstriksyonman é touris kontèl lotèl é rèstoran. Yo ni on kanman sèryé osi ki sé lasanté, réparasyon a loto é sèvis pou moun.
  • Sé 937 piti é mwayen antoupriz la(PME) ki si téritwa-la ka anboché 32% moun ka fè komès men ki pa ni ayen a vwè èvè agrikilti. Sé tibwen plis ki 15 000 moun.
  • 137 antoupriz ki pa ni gran ni piti (ETI)  ka anboché 16% moun ka fè komès men ki pa ni ayen a vwè èvè agrikilti (7 586) é 75 gran antoupriz ka anboché 18% moun (8 643).
  • Sèktè tèwsyè ka konté pou 85,2% adan pwodiksyon a richès la ( swa 12,7% pou komès), douvan konstriksyonman é travo piblik (5,7%), lagrikilti é lapèch (2,8 %) ka fèmé lawonn - chif 2009.
  • Laréjyon Gwadloup ka fè kous an tèt douvan sé dépawtèman fwansé dapré kantité antoupriz ki vwè jou. Sé oliwon 5 000 antoupriz chak lanné. 43,7% antoupriz bougonné ant 2002 é 2008.
  • Sé sèktè-la ka pòté mannèv plis la sé komès, èd pou antoupriz é konstriksyonman.

Filyè pwodiksyon

Lagwadloup toujou rété on tè ka bay, pou on pwodiksyon agrikòl é pou élèvaj, men ki bon osi pou tout métyé a lanmè padavwa i ni on bon klima tropikal èvè tout kalité koté ka fè richès a-y.

Lagrikilti é lapèch sé dé aktivité tradisyonèl ki ba bannzil an-nou balan pou dévlopé-y é kadré-y. Jòdijou ankò, yo ka jwé on wòl fondal. Mi sé pou tousa Laréjyon Gwadloup ka pòté mannèv pou maché bita-bita èvè tout sé filyè-lasa. Anplidisa, i ka kontinyé adan larèl a-y : fè ansòt bannzil-la rivé founi manjé a-y limenm a-y.

Filyè agrikòl

Lagwdloup sé on tradisyon agrikòl ki fò parapòt a listwa a-y. Agrikilti-la ka mèt 12% popilasyon-la an aksyon pou travay é ka pòté pwodui brit réjyonal la a 6%.

Tè agrikòl sé on tyè a tout ansanm tè ki ni adan bannzil-la. Asi sé tè-lasa, tini dé sòt kilti : kann é bannann. Toulédé kilti-lasa k'ay adan menm sans la : tè pou kiltivé é pwodiksyon ka diminyé lanné an lanné é sé menmparèy pou èsplwatasyon. Tousa pou di, agrikilti-la ka kyoulé.

Ni plis ki 7 000 èkta tè ki gaté èvè klòwdékòn, piplis an Sid Bastè.

Adan ondòt tan, pwodiksyon agrikòl jòdijou sé on toupiti kanman, pa ni asé pou ba tout popilasyon-la manjé. Sé pousa enpòwtasyon-la byen doubout pou 90% yenki adan bwè é manjé.

Laréjyon Gwadloup vlé ba agrilkilti-la plas-la i té ni la si téritwa an-nou. Pousa, i ka fè on politik ki fò pou gadé èspas agrikòl la byen doubout, ba moun ki adan-y on pal é fè ansòt sé kilti-la miganné plis.

Filyè lapèch, tout alantou lanmè é kilti an dlo

An Gwadloup, lapèch sé on métyé tradisyonèl an divini. Moun ka chèché pwodui a lanmè. Sé Gwadloupéyen-la menm ka manjé onlo pwason - omwens 40 kg adan on lanné  é pa moun.

Filyè lapèch po'o fin montré pwa a-y. Anplisdisa sé on sèktè an plen modènizasyon é òwganizasyon.

Kilti an dlo, sé tout aktivité a pwodiksyon an sèktè a zannimo oben pyébwa an dlo. Li osi sé on aktivité ki ké menné Lagwadloup lwen. Laréjyon Gwadloup vlé géné filyè a lanmè la é dévlopé sèktè agrikòl an dlo, asèlfen i mèt grennsèl a-y adan dévlopman ékonomik a péyi-la, men réponn osi douvan sa Gwadloupéyen bizwen pou viv adan larèl-lasa.

Laréjyon Gwadloup ka ba filyè agrikòl é lanmè on pal. Dé sèktè tradisyonèl é fondal pou téritwa-la. I té ké enmé an bout ba-yo plis kaché, parapòt a on dévlopman bòsko é ki an awmoni osi. Pou gadé pli lwen : sé rivé manjé yenki sa ki ni anlè téritwa-la.

Pou rivé la i vlé la, Kolèktivité Réjyonal la ka suiv sé chéma-la ki maké pli ba la :

  • Chéma Réjyonal a Dévlopman Ékonomik (SRDE)
  • Chéma Anménajman Réjyonal (SAR)
  • Chéma Réjyonal a Dévlopman Kilti an dlo Maren (SRDAM)
  • Chéma pou Mèt an Valè Lanmè (SMVM)

Travay

Lagwadloup sé on tè ola ka fè bon pou viv èvè bèl tanpérati tout lanné-la é on laliwonnaj kriyan. Men sé travay ki tout pou pwofité ajékontinyé adan tout sé bon kondisyon lavi lasa,.

Magré ni onlo antoupriz ka vwè jou an Gwadloup, onlo moun ka chèché travay kanmenm.

Travay sé sous a richès é lajès a byen viv pou sé moun-la ka rété la la. Kifèwvwè, Laréjyon Gwadloup ka pòté mannèv pou rédé touvé travay é ka mèt tousa ki fo anplas.

An Gwadloup, ni omwens 125 000 moun ka travay kivlédi 74% popilasyon-la ki ni laj pou woulé. Apré kalkil fèt tousa ki TIC, énèwji, sèvis ni pou trapé on bèl dévlopman an matyè a travay.

Sèlbiten, lè sé pou gadé adan lantouraj ékonomik mondyal la ki ja rèd rèd la, jan lilèt-la yé la tousèl tousèl a-y, touvé on travay pa fasil sé on konba ajékontinyé. Sépoulòsdonk, Lagwadloup sé onlo moun piplis jennmoun é jennfanm ka chèché pou woulé. I douvan on ripaj potalan si plan sosyal, ékonomik é nonm menm rapòt a pwoblèmatik-lasa.

Laréjyon Gwadloup vlé ba tout sé moun-la ki adan menm balan-lasa , zouti é chans pou touvé travay. I ka ba sé antoupriz-la on pal osi, pou gadé sé pòs a travay la doubout é ankourajé pou dòt travay vwè jou.

Adan Chéma Réjyonal a Dévlopman Ékonomik (SRDE) a-y, i adòpté an 2006, Kolèktivité Réjyonal la ka mèt douvan obligasyon rann méyè tousa ki fo pou travay, konsidiré sé zouti a dévlopman a téritwa-la.

Laréjyon Gwadloup ka maché kòt a kòt èvè tout dispozitif ka mèt travay déwò : travay pou éséyé, travay pou divini, èstaj lokal adan sé antoupriz-la. Menmjan, Laréjyon Gwadloup ka fè ansòt pou moun ki lwen trapé travay pli fasilman osi.

Ékonomi sosyal é solidè

Lagwadloup sé on téritwa ola èd é solidarité ni valè é byen chouké. Nou pé vwè sa parapòt a gran kantité asosiyasyon é kaz a koudmen pou popilasyon-la ki la ka ègzisté. Men i ké fo pengad, davwa sitiyasyon ékonomik a jòdijou ka ògmanté difikilté a moun é antoupriz.  Asiré pa pétèt, dòt rézoudaj ni pou parèt é fè ansòt chakmoun grandi adan vi a-y pou ékonomi-la diré.

Laréjyon Gwadloup asiré-sèten dévlopman ékonomi sosyal é solidè ké bénéfik pou popilasyon-la. Sé pousa, Kolèktivité Réjyonal la mèté-y prèmyé douvan.

Ékonomi Sosyal é solidè (ESS) sé on rézoudaj santral a dévlopé pou bénéfis a popilasyon-la é plis ankò pou lajennès davwa sé li ka mété travay déwò, ka fè moun trapé on bon sitiyasyon é lyannaj sosyal. Pou di tout, fòs a-y sé rivé-fè moun trapé on divini méyè kisé an sosyété, kisé an travay, kisé pou toutmoun maché é bokanté ansanm ansanm. ESS ka pòté répons si tout larèl é lidé nèf douvan ripaj sosyété la ka mèt déwò.

Lagwadloup ka mandé onlo adan tousa ki travay, oben istrikti pou pa lésé ponmoun bò chimen. Ekonomi Sosyal é Solidè sé on mèt parad pou pòté rézoudaj entérésan é ka diré adan dékatman-lasa.

Menmsi ESS sé anpenn 10% travay onasyonal, i ka rété on sèktè a dévlopé, i toujou mérité arimé an Gwadloup. Pousa, i ké fo mèt douvan itilité a-y.

Laréjyon Gwadloup vlé é ni pou dévlopé ékonomi sosyal é solidè la adan èd pou sé moun-la ka pòté mannèv la, asèlfen popilasyon-la bénéfisyé kisé pou on mèyè divini an sosyété oben an travay kisé pou sèvis a rann moun.